| Over the course of many years, without making any great fuss about it, the authorities in New York disabled most of the control buttons that once operated pedestrian-crossing lights in the city. Computerised timers, they had decided, almost always worked better. By 2004, fewer than 750 of 3,250 such buttons remained functional. The city government did not, however, take the disabled buttons away—beckoning countless fingers to futile pressing.
Initially, the buttons survived because of the cost of removing them. But it turned out that even inoperative buttons serve a purpose. Pedestrians who press a button are less likely to cross before the green man appears, says Tal Oron-Gilad of Ben-Gurion University of the Negev, in Israel. Having studied behaviour at crossings, she notes that people more readily obey a system which purports to heed their input.
Inoperative buttons produce placebo effects of this sort because people like an impression of control over systems they are using, says Eytan Adar, an expert on human-computer interaction at the University of Michigan, Ann Arbor. Dr Adar notes that his students commonly design software with a clickable “save” button that has no role other than to reassure those users who are unaware that their keystrokes are saved automatically anyway. Think of it, he says, as a touch of benevolent deception to counter the inherent coldness of the machine world.
That is one view. But, at road crossings at least, placebo buttons may also have a darker side. Ralf Risser, head of FACTUM, a Viennese institute that studies psychological factors in traffic systems, reckons that pedestrians’ awareness of their existence, and consequent resentment at the deception, now outweighs the benefits. | V priebehu mnohých rokov úrady v New Yorku bez veľkého hluku vypli väčšinu ovládacích tlačidiel, ktoré predtým riadili semafory na priechodoch pre chodcov v tomto meste. Usúdili, že časovače riadené počítačom takmer vždy fungujú lepšie. Z 3.250 takýchto tlačidiel zostalo ich do roku 2004 funkčných menej ako 750. Magistrát mesta však vypnuté tlačidlá nedal odstrániť, čo mnohí pochopili tak, že ich majú stláčať, hoci aj zbytočne.
Najprv tlačidlá zostali pre vysoké nákladom na ich odstránenie. Ukázalo sa však, že dokonca aj nefunkčné tlačidlá spĺňajú účel. Tal Oron-Giladová z izraelskej Ben-Gurionovej univerzity v Negeve tvrdí, že chodci, ktorí stáčajú tlačidlá, s menšou pravdepodobnosťou prejdú na červenú. Pri skúmaní správania na priechodoch zistila, že ľudia sa ochotnejšie podriaďujú systému, ktorý zdanlivo reaguje na ich požiadavky.
Eytan Adar, odborník na interakciu medzi človekom a počítačom z Michiganskej Univerzity v meste Ann Arbor, tvrdí, že nefunkčné tlačidlá účinkujú podobne ako placebo, pretože ľudia majú radi pocit, že môžu ovládať systémy, ktoré používajú. Dr. Adar poznamenáva, že jeho študenti bežne navrhujú programy s interaktívnym tlačidlom „Uložiť“, ktoré slúži iba na upokojenie tých používateľov, ktorí netušia, že každé stlačenie kláves sa aj tak automaticky uloží. Vraví: „Považujte to za milosrdný klam na obranu pred chladom, typickým pre svet strojov.“
Toto je jeden pohľad na vec. Placebo tlačidlá môžu však mať pri priechode cez cestu minimálne jednu temnejšiu stránku. Ralf Risser, riaditeľ viedenského inštitútu FACTUM, ktorý skúma psychologické faktory vo vzťahu k dopravným systémom, sa domnieva, že informovanosť chodcov a ich oprávnené rozhorčenie nad tým, že boli oklamaní, prevažuje nad výhodami nefunkčných tlačidiel. |
0
Discuss this entry